Moje básne...
Anjel strážny
Kde je láska, chceš vedieť,
Keď kráčaš v daždi celkom sám.
Vieš, že časom všetko prejde.
Skryješ bolesť, nik ju nehľadá...
Si ako múr, z vnútra dutý,
Chceš bojovať celkom sám.
Už neveríš na lásku ľudí,
z vnútra zožiera ťa klam.
Nechceš vidieť svoju cestu,
radšej lozíš po skalách,
Stojíš otočený chrbtom k svetu,
viac už lásku nehľadáš...
Ja som však stále s tebou,
aj keď tomu neveríš,
tvoj anjel zo snov, s veľkou láskou,
pomáham ti niesť tvoj kríž.
Vždy budem pri tebe stáť
Asi sa pýtaš, prečo práve ja...
No verím, že to pochopíš.
Najťažšie je zmieriť sa
s osudom týchto krutých dní.
No aj keď možno odídem,
ver mi, že báť sa nemusíš.
Budem pri tebe vždycky stáť!
Budem v tvojom srdci naveky!
Je ťažké zabudnúť, viem,
no o to nežiadam.
Chcem zostať v tvojom srdci,
v časti tvojej duše a žiť tam...
Nechcem aby si zabudol
čo som ťa učila
o láske a o živote,
ako to chodí na svete
a že nesmieš zabudnúť snívať...
Snívaj nádherný sen,
že krásnym môže byť každý jeden deň.
Každý jeden preži naplno ako by mal byť posledným,
no večer dychti za ďalším
aby si mohol zmeniť svet!
Uč láske a nádhere,
priateľstvu a dôvere
a viere nezlomnej!
Zmeň svet, ty to dokážeš!
Buď kvapkou v mori,
tak ako som bola ja,
kvapkou, plnou lásky,
čo prúdi cez srdcia.
Miluj najviac ako vieš,
najviac ako dokážeš,
lebo to čo druhým dáš
nikdy nestratíš, len získaš...
A tak, aj keď odídem,
prosím, snívaj náš sen.
Snívaj ho a ži ho, vieš aký je.
Verím ti a veľmi ťa milujem.
Som vo hviezdach
Pomaly prichádza noc a vonku sa zotmieva...
Pozri sa na hviezdy,
jednou z nich som aj ja a hľadím na teba.
Strážim tvoje kroky, každý tvoj nádych,
každý úsmev s ktorým sa obrátiš na nebo na tebe milujem...
Nikdy neodídem a nikdy ťa neopustím, to ti sľubujem,
pretože vždy budem tam... z hviezdneho neba hľadieť na teba...
Ak sa budeš cítiť sám, nemaj strach, zdvihni hlávku ku hviezdam
a vedz, že sa pozerám... že som tam.
Vždy ma môžeš cítiť vo svojom srdci,
pretože moja láska s tebou zostane naveky.
Veľmi ťa milujem!
ALEA IACTA EST.... (Danyel and Michael)
Slzi mi stekajú po tvári, myšlienka zabolí,
spomienka trýznivá opäť ma rozžiali...
Viem koľko omylov mi dláždilo cestu tu,
tu kde dnes stojím, zo všetkých strán zavretú,
rozhodnutie padlo, niet už zmien,
osud sa zahral, splnil mi sen...
Mám čo chcem...... chcela som...Som šťastná?
Neskoro hľadať odpoved, kocky sú hodené.....
sklopím zrak, už neobzriem sa späť....
...........Alea iacta est...........
Trinásta komnata (For Danyael)
Trinásta komnata, na kľúčik zamknutá, ostáva v nás...
Zastavil sa čas...
Sladké spomienky, dotyky do zbierky, bolesť sa vracia zas.
Už nevládzem, ťažko dýcha,
pľúca zas zviera mi samota.
Srdce bilo mi len pre Teba,
stratila som Ťa...
Stratila som nás...
Stratila som život, čo rada žila som,
prešla som si peklom, prešla zápasom,
klamstvom čo zvnútra ma ničilo,
klamstvo bolo koncu príčinou.
Neodvratný čas...
Nedá sa zastaviť..
Rieka snov cez dlane preteká,
nádej mi uniká,
stráca sa aj tá...
VRAH (For Michael)
Ty si ten vrah...
Vrah mojej duše, mojich pocitov.
Krvavou dýkou preťal si život môj..
Ty si ten vrah, čo vyrval mi srdce,
nenávisť zviera ma...
Nôž držím v ruke,
túžim cítiť Tvoju krv.
Vidieť, ako život Ti uteká,
pomaly ako schnúca rieka..
Krátke obrazy pred očami...
Život prebehol dejinami...
Na konci ľútosť zviera Ťa...
To je moja túžba odveká...
SĽUB (For Danyael)
Sľúb mi, že so mnou zostaneš,
prosím, nech stane sa čokoľvek...
Chcem Ti veriť, no mám strach,
akoby stála som vo dverách,
ktoré nikam nevedú,
po ceste smútku a zániku.
Snáď nie.. Prosím, nesklam ma!
Ja som Ťa vždy ľúbila,
však to vieš, vravieť nemusím.
Stačí pozrieť sa mi do očí.
Ten zmätok v nich, bolesť,
nenávisť, láska a predzvesť..
Osud blíži sa, neunikneš..
Neviem, snáď ma neopustíš, neodídeš...
Tak Ťa ešte raz prosím, zostaň pri mne..
Zostaneš? Odpovieš?
Snáď raz áno..
Dovtedy kradne to spánok..
Raz príde čas, že povieš nie,
A aj ty pocítiš ľútosť,
Keď príde na rad lúčenie,
Dozvieš sa, čo je smútok.
Nevieš, či znesieš tie výčitky,
Keď uzrieš srdce zlomené.
Vieš, že to nie si len ty,
Či zlyhal on, a či ty?
Na to nie je odpoveď.
On vie, že máš výčitky,
že ťa ľúbi nepovie.
To, čo ma večne bude sprevádzať budú asi výčitky..........
Výčitky z každej Tvojej slzy, ktorú som spôsobila ja..........
Z každej slzy, ktorú som ja nespôsobila, ale nebola som tu aby som Ti ju utrela.................(For Michael)
Výčitky
Blíži sa noc... Slnko sa ukladá na spánok, keď smutnú tvár ovanie vánok a vyčíta, vyčíta minulosť...
Ponorí ťa zas do hlbokých myšlienok a kričí: „Vieš, že si len na starosť?“
Preberieš sa z driemot a tvoje líca zalejú slzy.
Strhne ťa výkrik do noci plný strachu a hrôzy
a zas len padáš.. Už nevládzeš vstať...
Tvoje srdce kričí: „Vráť!“
Však bojuješ len sám a dusíš v sebe samotu...
Či podstúpiť tú obetu?
Tak sám.... Sám si človek a darmo túžiš po láske....
Neodpovieš viac už svojej otázke.
Budeš sa zmietať vo svojich sklamaniach,
budeš život platiť v krutých daniach...
Si celkom sám.
Beethoven
Tie čierno-biele tóny klaviatúry nad mojím životom sa vznášajú,
ich temné melódie do srdca mi osteň pýchy vrážajú...
Hudba ma pohltila celkom a nič nezostalo z mojej slobody,
je ako dravá rieka, ktorá strháva so sebou všetko, čo sa jej stavia do cesty.
Je krásna, jemná, ale aj silná zároveň
a keď sa do teba celkom zahryzne, zostane z teba iba tieň.
Oddaná som jej celou dušou, či spím a či bdiem,
už neviem či môj život, nie je náhodou len sen,
pretože stále ju počujem... počujem hudbu kdesi znieť...
Spálila všetky mosty priateľstva a teraz som tu v temnote celkom sama,
vôkol mňa je iba tma a v nej z diaľky znie hudba Beethovena,
jeho tóny znejú tak kvílivo, akoby z hĺbky morí belasých,
jeho melódie tisnú mi slzy do očí...
Nik nepochopí tento môj sen...
Ze chcem byť ako Beethoven...
Rekviem
Už znie, tá hudba vznešená v mojich ušiach...
Zvuk zvona ju ticho pretína a dunenie bubnov ju prehlušia...
Už znie a ma napĺňa až po okraj mojej duše,
už znie žalostný spev čoraz tichšie a tichšie...
Ten vzdych kvílivý v mojej hlave stáva sa skutočnosťou, a čierne bodky na bielom papieri ožívajú v rukách orchestra...
Už znie, tu predo mnou... moje rekviem....
Smrť- vykúpenie zo života
Zvuk bubnov postupne utícha
a mňa zviera bolesť veliká.
Zrazu sa sama ocitám...
Už niet toho človeka,
čo pri mne vždy stál,
s láskou ma objímal
a každý môj krok sprevádzal...
Odišiel ako krásny sen,
čo skončí sa keď svitne deň.
No už sa nikdy nevráti...
Všetko smútkom zaváňa
a ja cítim sa taká bezradná!
Suché listy šuštia podo mnou
keď kráčam s hlavou sklonenou
a jesenný vietor studený
bije ma bičom po tvári.
Ticho... smrtná predtucha...
Hora je taká bezduchá.
Vtáčik, čo včera švitoril
sa dnes kdesi skryl
a slnko, čo predtým žiarilo
za oblak smútku sa skrylo.
Kde je to svetlo nádeje
čo moje srdce zahreje?
Som chladná ako tento deň,
ako tmavý sivý tieň...
Už nevládzem...
Kde si? Kde si odišiel?
Snáď nie medzi mŕtvolný pach tiel.
Čo je ďalej? Tam kde ja ísť nemôžem...
Vlastne... prečo nie?
Kráčam popod starý strom,
skláňa sa ku mne korunou.
Och, či toto nie je odpoveď?
Povedz, či urobiť to hneď?
A strom sa ku ne skloní viac.
Už dočiahnem na konár...
Slučku viažem na drevo,
pozriem dolu nesmelo
a naposledy sa nadýchnem...
Mám pocit, že je to len sen,
z ktorého sa preberiem.
Skáčem... Už niet návratu, viem...
Komentáre
Prehľad komentárov
That means you'll lead some supplemental features and suffer with access to additional channels where you can pick up visibility, without having to make mother wit of some ornate, vade-mecum migration process. https://googlec5.com
What you miss to recognize about high blood affliction
(ATUGREISHSHUSH, 9. 10. 2018 8:04)
Torsion bras de quelqu'un est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre determination bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-levitra/
How to serving Google
(DavidZes, 26. 12. 2022 2:51)