Malý princ...
Malý princ
Prosím Ta, skroť si ma povedala líška............
Tak si malý princ skrotil líšku. A keď sa priblížila hodina odchodu, líška povedala:
- Ach! Budem plakať...
- Je to tvoja vina, - povedal malý princ, - neželal som ti nič zlé, ale ty si chcela, aby som si ťa skrotil...
- Pravdaže, - povedala líška.
- Ale ty budeš plakať! - povedal malý princ.
- Pravdaže, - povedala líška.
- Teda z toho nebudeš mať nič!
- Budem, - povedala líška, - vďaka farbe obilia.
Potom dodala:
- Choď ešte raz pozrieť na ruže. Pochopíš, že tá tvoja je jediná na svete. Vrátiš sa ku mne, aby si mi dal zbohom, a ja ti darujem tajomstvo.
Malý princ sa šiel znova pozrieť na ruže.
- Vy sa na moju ružu vôbec nepodobáte, vy ešte nie ste nič, - povedal im. - Nikto si vás neskrotil a vy ste si neskrotili nikoho. Ste také, ako bola líška moja líška. Bola iba líškou, čo sa podobala stotisícom ostatných líšok. Ale ja som si z nej urobil priateľku a teraz je jediná na svete.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
- Zbohom, - povedal.
- Zbohom, - povedala líška. - Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.
- To hlavné je očiam neviditeľné, - opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
- Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.
- Čas, ktorý som strácal pre svoju ružu... - opakoval malý princ, aby si to zapamätal.
- Ľudia zabudli na túto pravdu, - povedala líška. - Ale ty na ňu nesmieš zbudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu...
- Som zodpovedný za svoju ružu... - opakoval malý princ, aby si to zapamätal.